Temný dom
Autor: rado <radobrenkus(at)hotmail.com>, Téma: Radovan Brenkus, Vydané dňa: 12. 02. 2005



Hlavy na koloch plota,

strašný mramorový štvorec

vôkol kvetov - narodených.

Taká pekná je záhrada.



Namiesto zamurovania dievčat

uväznili sochy hore nohami do mramoru

a vrátili ho najväčšej skale.

V zavalenom údolí

napnuté ruky mrzákov.


V múroch domu mŕtvi

predkovia, odpočítavanie existencie.


Pospiatky v čase

odklíčia na semená,

až sa záhrada prezrkadlí

na džbán,

v ktorom sa nič neujme.


Medzitým tráva, zelená neistota,

a na nej nehybné brnenia nemŕtvych.

Nezáleží na ich veku

práchnivej rakvy.


Vo vidinách som vystúpil na skalu,

kriesenie sôch alebo kresanie zlata

pri zemetrasení, pochovaní tanca.

Aká silná viera! Aká márna fikcia!


Ani odtiaľto nevidieť na palube

neurčitého kormidelníka.

Tí, čo predvídajú stroskotancov,

prežúvajú od hladu trávu.

Ešte viac napnutých rúk

nielen bezbranných.


Bezmenní v brneniach

vymodelujú z džbánu hlinu,

základ novej zeme.


Sprvu sa však rozbije,

lebo budú vyháňaní

od plota k domu,

až záhrada zhavranie.


Takto farboslepo

sa budeme pretĺkať nocou,

hlavou až do múrov.


Budú vyháňaní

od domu k plotu,

až kým zatratenci

nezostanú uväznení v dome

a nespoznajú jeho svetlú tmu

za navždy pribuchnutými dverami.


A množenie rúk

je obíjanie svedomia

až na veky viek

práchnivých rakiev.